Všetko alebo nič, to ma napadá ako prvé. Nič ako hraničná hodnota, krajná poloha, extrém. To slovo môžeme vnímať ako dobrú správu – keď očakávame niečo nepriaznivé a odpoveď je nič. Naopak, môžeme ho vnímať ako negatívum, keď očakávame pozitívne správy
a odpoveďou je nič. Stretávam sa so situáciou: „Čo máš nové?“ a odpoveď: „Chvalabohu, nič.“
Nič – toto slovo vo mne vyvoláva pocit prázdna, pasivity, stagnácie. Nič sa nehýbe, neposúva, nevyvíja. Stačí sa naň pozrieť z opačnej strany a dostaneme slovo čin. Tak to je o inom. Čin – to je aktivita, pohyb, posun, šanca meniť veci žiadaným smerom.
Nič – čin. Tie isté písmená a predsa hovoria o niečom úplne inom. Tak ako v živote. Stačí zmeniť uhol pohľadu.
Milka