So smútkom si neviem rady
keď ma vezme do parády.
Čím viac ho chcem na bok dať,
tým viac sa chce so mnou hrať.
Moje vnútro síce kričí na mňa,
aj smútok je súčasť svetového diania.
Hľadám bodku za vetou teraz,
čo so smutnou náladou neraz.
Pozorovať smútok z diaľky môjho vnútorného šťastia?
Alebo sa nechať vtiahnuť do pocitu absolútneho nešťastia.
Odpoveď mi jasná je už teraz,
netreba so smútkom bojovať na doraz.
Možno ma chce iba zkľudniť na chvíľu,
nech ešte viac si potom vychutnám každú životnú míľu.
(Mirka, studentka)