Janka M
Zo závitov tvojej mysle postupne sa vynárajú ťaživé myšlienky, jedna za druhou, nahlodávajú tvoju istotu, čo ak…? a čo ak nie…? Čo so mnou bude keď…? V myšlienkach kolujú strašidelné scenáre, na plné obrátky fungujú predstavy, vkrádajú sa do hlavy nenápadne, postupne, vždy každá ďalšia so silnejšou intenzitou. Prestaneš spávať, nechutí ti jesť, ruky sa chvejú, na tele studený pot… Zaspať je nemožné a ak predsa, zo sna ťa budia nočné mory. Prítomnosť zdá sa tmavá, nejasná, budúcnosti sa bojíš čím ďalej tým viac…Keď strach ťa celkom opantá, žiadnu budúcnosť už nevidíš, a občas už ani nemáš silu a chuť o niečo ešte bojovať, ani o seba. A občas je ten strach až tak veľmi silný, že úplne strácaš svoje ja, a už len odovzdane nečinne čakáš, alebo naberieš posledné zbytky odvahy a ukončíš svoje mučivé trápenie. Veru…strach je silný nepriateľ, je skvelý stratég, dokáže útočiť na tvoje najcitlivejšie miesta. Dokáže ťa dostať na dno a celkom ťa zničiť, zmeniť, pokoriť…
Ale v boji sú vždy dvaja, a tak máš ešte šancu zvíťaziť. Nakoniec to môžeš dokázať a vymaniť sa z okov strachu. Stačí len zapnúť svoje vedomie, nenechať sa napadnúť, spoznať a identifikovať každú negatívnu a ustráchanú myšlienku, a tú nechať keď už prišla len tak preplávať. Neprijať ju za svoju, ignorovať, alebo ju vedome meniť za myšlienky menej desivé, s kvapkou optimistického a čo ak nie…? Alebo sa svojmu strachu postaviť čelom, uvedomiť si že tu je, a rozhodnúť sa čo s tým, či sa chcem ďalej báť, alebo nájdem iné riešenie. Ciest je vždy viac, niekedy si stačí nakresliť najhorší scenár, a človek nakoniec pochopí, že aj ten by prežil a k nemu ani nemusí prísť, alebo sa zveriť priateľovi a ten vec uvidí inak a možno dodá odvahy, a niekedy úplne stačí keď si úplne ale úplne na dne a bezradný povedať si…tak skúsim zvládnuť len tento jeden deň bez obáv, a potom si to povedať aj zajtra, aj pozajtra a každý ďalší deň. A nakoniec človek možno príde na to, že ten strach a situácia, ktorej sa tak bál, vlastne nie je taká akútna a tým časom, ktorý pre seba bez strachu získal možno nájde riešenie, alebo mu do cesty príde niekto kto mu pomôže 🙂
Strach preto ak ťa napadne a chce sa ťa chytiť – treba si len naplno uvedomiť a svoju myseľ zbaviť jeho čiernych myšlienok. Vždy je viac ciest a ty sa musíš rozhodnúť, či chceš žiť v strachu alebo v láske. Voľba je jasná a s láskou v sebe, s láskou k sebe, s láskou k druhým … prekonáš akýkoľvek strach.
Ing. Martin ECKERT
Strach existuje od nepamäti. Od prvotnej existencie človeka. Sprevádza ho celý život. Sme “prepojení” so strachom. Strach nám vždy pomáhal, pomáha a bude pomáhať prežiť.
Prečo?
Je to základná emócia, ktorá sa fyziologicky prejavuje buď vyburcovaním organizmu k útoku pomocou adrenalínu alebo stuhnutím organizmu, resp. jeho obranným “postavením sa” k danej situácii. Je to jeden z emočných nástrojov, ktorý v čase existenčného ohrozenia oddelí zrno od pliev. Jedného človeka zmobilizuje k útoku, druhého k úteku, niekto spanikári a iný doslova stuhne.
Za základný strach považujem STRACH O ŽIVOT – PUD SEBAZÁCHOVY.
Osobne mám strach veľmi rád. Myslím tým strach pociťovaný pri vykonávaní športov, ktorým sa venujem, ako je horolezectvo, skialpinizmus, bojové športy. Bez štipky strachu v nich by nebolo adrenalínu a následného pocitu až eufórie, pre ktoré tieto s prívlastkom “adrenalínové športy” robím. Svoj život bez ZDRAVÉHO STRACHU si ja osobne predstaviť neviem.
A tým vám všetkým prajem štipku pozitívneho strachu, dostatok adrenalínu a veľa eufórie…